SME.sk에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 SME.sk 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Alex (@alex_kamenca) and Carley (@carleymitus) are both members of our Action Academy Community that purchased TWO small businesses last thursday! Want To Quit Your Job In The Next 6-18 Months Through Buying Commercial Real Estate & Small Businesses? 👔🏝️ Schedule A Free 15 Minute Coaching Call With Our Team Here To Get "Unstuck" Want to know which investment strategy is best for you? Take our Free Asset-Selection Quiz Check Out Our Bestselling Book : From Passive To Passionate : How To Quit Your Job - Grow Your Wealth - And Turn Your Passions Into Profits Want A Free $100k+ Side Hustle Guide ? Follow Me As I Travel & Build: IG @brianluebben ActionAcademy.com…
SME.sk에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 SME.sk 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
SME.sk에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 SME.sk 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom. Tak znie podtitul stále pokračujúcej výstavy Alkohol v dobe bronzovej v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave. Medzi množstvom exponátov jej ešte donedávna dominovala replika bronzového vedra z Kladiny vo východných Čechách. Originál tejto bronzovej krásky bol pritom nájdený len pred pár rokmi a pravdepodobne obsahoval prosné pivo, vôbec prvé zdokumentované pivo na území Čiech. Zloženie a výzdoba nielen tohto vzácneho artefaktu, ale aj ďalších keramických či bronzových setov – nádob určených pravdepodobne na pitie kvasených nápojov, naznačuje, že požívanie alkoholu v dobe bronzovej (prevažne 2. tisícročie pred n. l.) bolo niečím výnimočným, sviatočným. Dnes sa naň dívame skôr cez prsty, ako na sotva odvrátiteľné sociálne zlo, no naši predkovia boli zrejme fascinovaní jeho účinkami a užívali ho pri náboženských oslavách či dôležitých spoločenských rituáloch. Stále sa však pohybujeme len v rovine našich dohadov? A čo vlastne vieme? Kto pil v dobe bronzovej v strednej Európe alkohol. Bola to len záležitosť elít? A čo sa vlastne pilo? Akú spoločenskú či dokonca náboženskú úlohu alkohol plnil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautorom tejto výstavy, archeológom a pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave Pavlom Jelínkom. Viac o stále pokračujúcej výstave sa dozviete z krátkeho videa SNM – Archeologické múzeum. Spoznajte aj fascinujúci príbeh bronzového vedra z Kladiny, pozrite si krátky film českých kolegov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„25. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture. 26. deň: Inšpektor Merer sa odplaví so svojou fýlou z Južnej Tury s naloženým kameňom do Chufuovho obzoru; trávi noc v Chufuovom prístave. 27. deň: plaví sa z Chufuovho prístavu k Chufuovmu obzoru, naložený kameňom, strávi noc v Chufuovom obzore. 28. deň: odplaví sa z Chufuovho obzoru ráno; plaví sa proti prúdu do Južnej Tury.“ Atď. To sú zdanlivo veľmi nudné a nezaujímavé denníkové zápisky jedného egyptského úradníka z obdobia Starej ríše. Už omnoho väčšie vzrušenie v nás vyvolá informácia, že tieto zápisky pochádzajú z najstarších známych fragmentov popísaných papyrusov. A začne nám aj svitať – Chufu bol predsa panovník z obdobia 4. dynastie a spomínaný Chufuov obzor je jeho pyramídový komplex, známy skôr pod označením Chufuova veľká pyramída v Gíze. Náhle sa tak dostávame k staviteľom pyramíd, k ich každodenným povinnostiam a starostiam. Kto boli títo ľudia, ako budovali jeden zo siedmich divov sveta, aké nástroje pri tom používali a aká bola vlastne úroveň technológií, ktorá umožnila realizovať takýto veľkolepý projekt. A ako títo ľudia vlastne žili? Aj na to sa dnes snaží odpovedať súčasná egyptológia. Jaro Valent sa preto rozpráva s egyptológom Martinom Odlerom, vedeckým pracovníkom Newcastle University v Spojenom kráľovstve a taktiež členom správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
So vznikom medzivojnového Československa vstupujú ženy do politiky. Získavajú volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách. Na papieri tieto možnosti vyzerajú dobre: aká je však realita? Ako prebieha proces vstupovania žien na politickú scénu? S akými predsudkami sa stretávajú? Aké majú ciele a darí sa im ich dosiahnuť? A napokon čo ich čaká po nástupe dvoch totalít, najprv nacistickej a neskôr komunistickej? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorkou Danou Musilovou, českou historičkou a profesorkou Historického ústavu Filozofické fakulty Univerzity v Hradci Králové. Profesorka Musilová sa vo svojom výskume špecializuje na históriu 20. storočia, genderovú históriu a gender studies. Spolupracuje s Českou televíziou (napr. Historie cs.) a Českým rozhlasom (napr. cyklus Ženy a válka). Je autorkou viacerých kníh a štúdií v niekoľkých jazykoch. V aktuálnom podcaste Dejiny bude reč najmä o monografii: Z ženského pohledu: poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Jedným z ústredných argumentov obhajcov Jozefa Tisa sú tzv. prezidentské výnimky, ktoré podľa nich prezident slovenského štátu neúnavne a v tisíckach udeľovať židovským obyvateľom a tak ich chránil pred diskrimináciou a deportáciami. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme nielen na to, aká bola pravda, koľko výnimiek a komu prezident udelil. Pozornosť obrátime na tých, ktorí o tieto výnimky boli donútení žiadať, ale tiež na tých, ktorí chceli z protižidovskej legislatívy a opatrení profitovať. Komu, ako a prečo boli udeľované výnimky? Akú úlohu zohrávali výnimky v Tisovom projekte budovania slovenskej štátnosti? Čo tieto listy odkrývajú o formách diskriminácie počas slovenského štátu a čo napovedajú o postojoch Slovákov k Židom? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s výskumníčkou Madeline Vadkerty autorkou knihy Slovutný pán prezident (Listy Jozefovi Tisovi). Za túto knihu získala vyznamenanie v súťaži Panta Rhei Awards – Cenu literárnej akadémie a tiež prémiu Klubu nezávislých spisovateľov. Najnovšie bude na základe tejto knihy uvedená v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave hra Hitlerov prezident. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“ To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva. Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu. Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Zachráňme budovu YMCA v Bratislave – to je výzva aktuálnej občianskej iniciatívy a verejnej finančnej zbierky, ktorú si azda už všimli viacerí obyvatelia nášho hlavného mesta. Budova postavená v rokoch 1920 - 1923 vo vzácnom rondokubistickom štýle podľa projektu architektov Jiřího Grossmana a Aloisa Balána, dnes potrebuje pomoc, aby vôbec prežila. Každý z nás ju pritom dobre pozná. Ikonická stavba na križovatke Karpatskej a Šancovej ulice je miestom, kde sa stretávajú celé generácie Bratislavčanov a každý z nás má preto s ňou spojené svoje osobné spomienky. Ale ešte zaujímavejší je príbeh tejto budovy z pohľadu spoločenských a sociálnych dejín nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska. Táto dnes už národná kultúrna pamiatka sa stala sídlom pobočky svetového združenia Young men´s christian association (teda YMCA), ktoré v medzivojnovom Československu vytváralo možnosti zábavy a rozptýlenia, ale i príležitosti na vzdelávanie, šport a duchovný rozvoj pre mladých ľudí. Práve bratislavská YMCA priniesla do stále ešte malého mesta kus veľkého sveta so všetkými vtedajšími modernými výdobytkami – kinom, telocvičňou, čitárňou či samoobslužnou jedálňou na americký štýl. Dnes po sto rokoch je miestom, kde pracujú viaceré občianske združenia a kde sa stále stretávajú mladí ľudia. O histórii tejto výnimočnej budovy sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozpráva s Luciou Škyrtovou, facility managerkou budovy YMCA v Bratislave a s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Historičkám a historikom sa výnimočne stane, že mimo oficiálnych archívov narazia na mimoriadne vzácny osobný archív, ktorý prinesie celkom nové poznatky a neraz aj novú perspektívu na celé historické obdobie. Najnovší rozhovor v Dejinách bude o takomto objave. Nepôjde však o nález denníkov diktátora či známeho štátnika. Hovoriť budeme o rozsiahlej pozostalosti mladej ženy, ktorá bola súčasťou spoločenskej elity v medzivojnovej Bratislave. Keďže ide o prebiehajúci výskum, jej meno nateraz musíme ponechať v anonymite. Napriek tomu sa prostredníctvom jej denníkov a listov budeme môcť pozrieť na medzivojnové Československo, jeho vzostup, nútený zánik a nasledujúce roky vojnového slovenského štátu z perspektívy mladého človeka. Aký bol život detí a mladých ľudí v medzivojnovom Československu a počas druhej svetovej vojny? Do akej miery si uvedomovali širší politický a geopolitický kontext? A ako tento kontext vnímali zo svojej pozície? Boli skúsenosti a reflexie mladých žien v niečom špecifické? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave a autorkou viacerých kníh a štúdií na tému dejín žien v 20. storočí vrátane monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu . Rozhovor je najnovším podcastom v rámci série o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí, série, ktorá sa začala pred viac ako dvoma rokmi práve rozhovorom s Evou Škorvánkovou. Tento výskum bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia v roku 2024. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Zdá sa, že rodina je priestor, do ktorého sa človek najskôr rodí, aby v ňom napokon strávil celý svoj život. Práve tu sa dohrávajú všetky dôležité udalosti, osobné míľniky na ceste od dospievania až k starobe. Sprevádzali ich a ešte azda stále sprevádzajú zvyky a tradície, ktoré dodávajú takýmto chvíľam miestami až sviatočný charakter. Aký je ich pravý význam? Uľahčujú nám prechádzať neľahkými životnými skúškami alebo práve vďaka nim dokážeme svoje dni na tomto svete prežívať intenzívnejšie či plnohodnotnejšie? A čo sa s našimi zvykmi a tradíciami udialo za posledné polstoročie či storočie? Dokážeme si v pamäti i v našom rodinnom zázemí oživiť ešte ich pôvodnú podobu? Tentoraz nehovorím o veľkých dejinách, ale nahliadneme do života našich starých či prastarých rodičov, tak ako ho prežívali každý deň i v každom jednotlivom životnom cykle od narodenia až po smrť. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s etnologičkou, historičkou a múzejníčkou Zorou Mintalovou Zubercovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
O týždeň nás čaká tretie výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny. V tom istom čase sa Slovensko prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy na Ukrajine. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov. Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. V dnešnom podcaste sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko. Väčšina z nich je vďačná za našu pomoc - a zároveň túži po návrate domov. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Pre pár dňami sa skončila v galérii na Bratislavskom hrade výstava jej fotografií Exodus Report - výstava však predstavovala len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke exodus.report . Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Aj história máva svoje rekordy a často sú to rekordy, o ktorých by sme najradšej nič nevedeli, ale predsa len o nich vedieť musíme. Takéto smutné prvenstvo majú masové popravy v Kremničke a Nemeckej, prvenstvo v našich moderných dejinách a na území Slovenska čo do počtu zavraždených ľudí i brutality tohto zločinu. V pôvodných protitankových zákopoch tu skončilo viac než tisíc obetí perzekúcií nemeckých okupačných jednotiek a POHG po potlačení Slovenského národného povstania. Páchateľmi teda ani zďaleka neboli len nemeckí okupanti, ale aj Slováci, gardisti, ktorí sa po vojne na Nemcov snažili zložiť celú váhu zodpovednosti. Práve v tomto období si pripomíname 80. výročie týchto tragických udalostí a hoci sa o nich nehovorí ani po takomto dlhom čase ľahko, nesmieme ich ani dnes opomenúť. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„To je národ mladý, to je ako deti, má svoje chyby, ale je obdivuhodné, čo dokázal.“ Takto sa vraj zvykla vyjadrovať o nás Slovákoch jedna zo zakladajúcich osobností slovenskej umenovedy Alžbeta Güntherová-Mayerová. Po tom všetkom, čím si musela v živote prejsť, sa tieto jej slová musia javiť prinajmenšom ako láskavé, také láskavé, že takmer zabúdajú na sotva odpustiteľné krivdy. Rodenú prešporáčku Alžbetu Güntherovú-Mayerovú komunistický režim perzekvoval niekoľkými spôsobmi – najskôr jej zavraždil manžela, pripravil ju aj so synom o vlastný dom a uvrhol do takmer neznesiteľných sociálnych pomerov, izoloval a presťahoval na druhý koniec krajiny. Napriek tomu neustále pracovala na tom, čo môžeme bez obáv nazvať záchranou kultúrneho dedičstva na Slovensku – či už v pozícii správkyne niekdajších andrássyovských majetkov, kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka, či už v pozícii editorky dodnes kľúčového trojzväzkového Súpisu pamiatok na Slovensku, alebo v pozícii pedagogičky, ktorá formulovala základy slovenskej umenovedy a stála pri zrode dôležitých verejných inštitúcií, napríklad VŠVÚ či pamiatkového úradu. Nehladiac na obrovské zásluhy a zbavená vlastného majetku bola nútená žiť i so svojím synom v otrasných sociálnych podmienkach a zásah z vyšších miest niekoľkokrát prerušil jej akademickú i pedagogickú dráhu. Napriek tomu ju všetci poznali ako ženu s obrovským srdcom, ktorá bola ochotná sa pre druhých a najmä pre svoje povolanie úplne rozdať či jednoducho odovzdať. Nedávno práve Divadlo P. O. Hviezdoslava predstavilo dramatické spracovanie života a diela Alžbety Güntherovej-Mayerovej s názvom Bratislavské srdce. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s autorkou tejto divadelnej inscenácie - teatrologičku, dramatičku a režisérku Annou Gruskovou a s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
27. januára uplynie 80 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz. Na úvod krátka informácia zo zdrojov Ústavu pamäti národa, ktorá opisuje, čo predchádzalo oslobodeniu. „Definitívny rozkaz na opustenie tábora bol vydaný 17. januára 1945. Asi 56 000 väzňov bolo vyhnaných do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchenwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentračných táborov. Počas týchto tzv. pochodov smrti bolo približne 15 000 väzňov zastrelených dozorcami alebo zomrelo v podmienkach vrcholiacej zimy v dôsledku chladu a vyčerpania. V táborovom komplexe pritom stále zostávalo vyše 8000 väzňov. Väčšinou boli natoľko zúbožení, že ich nezaradili do transportov, zatiaľ čo zvyšným sa podarilo ukryť pred evakuáciou. Nachádzali sa medzi nimi aj deti, ktoré sa v tábore narodili. Nacisti chceli všetkých zavraždiť, ale v dôsledku chaosu a dezercií strážnikov ich zabili asi 700.“ V dnešnom podcaste Dejiny budeme hovoriť o príbehoch a spomienkach tých, ktorým sa podarilo prežiť a vrátiť na územie zanikajúceho Slovenského štátu a vznikajúceho povojnového Československa. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s etnologičkou Monikou Vrzgulovou, z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Monika Vrzgulová je popredná odborníčka na holokaust na Slovensku, na otázky pamäti a identity. Už takmer 30 rokov vedie domáce a medzinárodné výskumné tímy. Najnovšie jej v prestížnom vydavateľstve Palgrave McMillan vychádza kniha Oral History and the Holocaust in Slovakia: Selective and Contradictory Memories (Orálna história a holokaust na Slovensku: selektívne a protichodné spomienky). *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Vo vzduchu zotrvali verne až do konca – i tak možno charakterizovať službu rakúsko-uhorských letcov z obdobia prvej svetovej vojny. Tá okrem veľkého ľudského utrpenia priniesla, ako to už vo vojnách býva, aj nepopierateľnú technologickú revolúciu. V tomto prípade revolúciu v leteckom vývoji. Kým v roku 1914 sa nad európskymi bojiskami pohybovali na pohľad ťarbavé dvojplošníky, na jej konci to boli už aj výrazne rýchlejšie stíhacie lietadlá. Spočiatku prieskumné stroje, ktoré mali za úlohu monitorovať postavenie nepriateľa, vytvárali už aj ucelené bojové formácie. Zaostávalo Rakúsko-Uhorsko v tomto konkurenčnom boji technológii alebo naopak dokázalo udržať krok v týchto pretekoch? Kde všade bojovali cisárske a kráľovské vzdušné sily? A kto patril medzi ich najúspešnejších pilotov? A čo vieme o živote tých z nich, ktorí pochádzali z územia dnešného Slovenska? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a publicistom Jurajom Červenkom. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku. Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto jeho symbolická pozícia a autorita pôsobia v posledných týždňoch, keď si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia, čo je aj dôvod, prečo bol rok 2024 vyhlásený za Rok českej hudby. Je však zaiste užitočné a poučné pozrieť sa na Smetanu predovšetkým ako na človeka, ktorý žil a tvoril v čase, ktorý bol poznamenaný aj zápasom za národnú emancipáciu, ale aj cez perspektívu jeho osobných tragédií, s ktorými sa musel vyrovnávať. Hoci je dnes Smetana považovaný za nespochybniteľnú autoritu, za svojho života sa musel vyrovnávať s obvineniami z tzv. wagnerizmu či s poznámkami, že nie je dosť český či národný. No omnoho väčšou výzvou preňho boli zdravotné problémy a predovšetkým nastupujúca hluchota. Paradoxne, už ako nepočujúci autor napísal veľkú časť svojho hudobného diela. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva o ikone českej hudby s Olgou Mojžíšovou, vedeckou pracovníčkou a kurátorkou fondu Smetana z Národného muzea - Muzea Bedřicha Smetanu v Prahe. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život. Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Nádherymilovný a Veľkolepý. Takéto prívlastky si vyslúžili dve kniežatá a dvaja Mikulášovia z rodu Esterházyovcov, ktorých nám dodnes v blízkosti Neziderského jazera pripomínajú dva zámky – Esterháza a Eisenstadt. Tie sa v priebehu druhej polovice 18. a na začiatku 19. storočia stali miestami, kde sa sústredil život najvyššej aristokracie, vyberaný vkus, umelecké zbierky nesmiernej hodnoty a hudobná produkcia, ktorá vďaka ikonickej značke Joseph Haydn žije dodnes. Už súčasníci však upozorňovali na obrovské výdavky a priam až neuveriteľnú márnivosť kniežat Mikuláša I. a Mikuláša II. Esterházyovcov. Jej symbolom sa stala perlami a briliantmi vyšívaná uniforma nosená pri prehliadkach uhorskej Kráľovskej telesnej stráže, z ktorej neskôr vyžilo niekoľko aukčných spoločností a v jednej chvíli takmer položila trh s diamantmi. Esterházyovci teda netrochárčili a boli rozhodne veľkolepí v každom ohľade. A práve o tomto zlatom veku dejín esterházyovského rodu sa Jaro Valent rozpráva s historičkou Annou Fundárkovou z HÚ SAV. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách . Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť , ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
„Aténčan Thukydides opísal vojnu medzi Peloponézanmi a Aténčanmi, tak ako ju spolu viedli, a začal hneď pri jej vypuknutí, pretože predvídal, že bude veľká, zo všetkých dovtedajších najdôležitejšia. Usudzoval tak z toho, že vojnové prípravy oboch strán dosiahli v každom ohľade vrchol, a videl, ako sa ostatný grécky svet pridáva k jedným či druhým, niektorí okamžite, iní to mali v úmysle. Je to vskutku najväčší otras, aký zažili Gréci a časť barbarov, ba takmer by sa dalo povedať väčšina ľudstva.“ To sú úvodné slová klasického literárneho diela Dejiny peloponézskej vojny z pera gréckeho historika Thukydida. Ten začína svoje rozprávanie naozaj impozantne. Čitateľ môže chvíľami nadobudnúť pocit, že sa schyľuje naozaj k veľkému, priam svetovému konfliktu. Už tento krátky úryvok totiž sľubuje všetko, čo aj moderný človek od vojny vedome či podvedome očakáva – dlhodobé prípravy, vytváranie spojeneckých aliancií, voľbu konkrétnej stratégie, ale i politiku zastrašovania, propagandu a obratnú diplomaciu. Aj preto sa natíska otázka – vedeli už starí Gréci o vojne všetko? A vnímali ju rovnako ako o viac než 2200 rokov neskôr pruský generál Carl von Clausewitz, ktorý označil vojnu za pokračovanie politiky inými prostriedkami? Alebo je aj naše chápanie vojny ako fenoménu skrz-naskrz grécke? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Michalom Habajom. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Nech by sa zdalo akokoľvek mocné, bohaté či až po uši vyzbrojené, nejestvuje impérium, ktoré by napokon nepadlo. Nepretrvala Rímska ríša, upadla a zanikla Osmanská ríša a ani Britské impérium, o ktorom sa hovorilo, že nad ním slnko nezapadá, už dnes nejestvuje. Preto by azda najjednoduchšie poučenie z dejín mohlo znieť, že nič netrvá večne. V histórii však hľadáme aj poučenie a proces úpadku kedysi mocných ríš ponúka príťažlivý námet na úvahy. Aké príčiny, faktory a okolnosti sa rozhodujúcim spôsobom podieľali na rozklade a definitívnom zániku rozľahlých ríš? Dokážeme si jednotlivé príklady zo vzdialenejšej či blízkej minulosti racionalizovať a vyvodiť z nich konkrétne závery? A je vôbec možné zvrátiť proces úpadku a nastaviť spätný chod? Tieto či iné otázky fascinujú historikov, archeológov, politológov a ďalších spoločenských vedcov po celom svete. Knihy od takých autorov ako Jared Diamond, Nail Ferguson, ale aj Arnold Toynbee, ktorí sa vo väčšej či menšej miere uvedenej téme venujú či venovali, patria k najčítanejším a obraz úpadku či rovno nekontrolovaného pádu impéria je vďačnou témou aj v populárnej kultúre. Skrátka, skaza a zánik človeka nikdy neprestanú fascinovať. A rovnako fascinujúci pohľad na dejiny ľudstva ponúka aj nová kniha od vydavateľstva Premedia s titulom Pády impérií, ktorá na jednom mieste sústreďuje analýzy slovenských a českých vedcov o konkrétnych historických kapitolách od staroveku až po nedávnu minulosť. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautormi a editormi spomínanej knihy, historikmi Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV a s Jakubom Drábikom z Anglo-American University v Prahe. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
V týchto dňoch, pred tridsiatimi tromi rokmi, dobyli vojská Juhoslovanskej ľudovej armády a srbských polovojenských oddielov mesto Vukovar, aby o pár dní neskôr v noci z 20. and 21. novembra najskôr brutálne mučili a následne zavraždili najmenej 265 ľudí na družstve v neďalekom Ovčare. Hosťom Agáty Šústovej Drelovej v podcaste Dejiny bol Vladimírom Dzuro, vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zohral kľúčovú úlohu v objasnení Masakru v Ovčare a následnom zatknutí páchateľov. Ako prebiehalo vyšetrovanie masakru v Ovčare? Do akej miery boli ochotní spolupracovať miestni a obzvlášť miestni Srbi? Ako sa podarilo nájsť hlavné dôkazy? Ako prebiehalo identifikovanie a zatknutie hlavných páchateľov? A čo je pre vyšetrovateľov osobne najťažšie pri vyšetrovaní vojnových zločinov takéhoto rozsahu? Je vôbec možné podobným masakrom zabrániť? Vladimír Dzuro okrem spomínaného pôsobenia v roli vyšetrovateľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pôsobil tiež ako civilný zamestnanec mierových jednotiek UNPROFOR a neskôr viedol takmer 20 rokov Kanceláriu Úradu pre vnútorné záležitosti OSN v New Yorku. Je autorom dnes už bestselleru Vyšetrovateľ, ktorá sa nedávno dočkala 7. dotlače a prekladu do viacerých jazykov, a tiež spoluautorom knihy Démoni balkánske války. Za dnešnú návštevu Vladimíra Dzura vďačíme Centru pre Európsku politiku. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
Patrí k najprekladanejším filozofom a publicistom v povojnových dejinách Československa. Jeho kniha Obnovenie poriadku je presnou diagnózou spoločnosti a politiky normalizovaného Československa. Napriek, či možno práve vďaka, medzinárodnému uznaniu si v rodnom Československu vyslúžil vyhodenie z Komunistickej strany, zákaz publikovania a nakoniec väzenie. Reč je o Milanovi Šimečkovi. V týchto dňoch vychádza netradičné a veľmi prístupné spracovanie života Milana Šimečku pod názvom Súdruh disident, kniha v komiksovej forme na 200 stránkach veľmi pútavou formou mapuje Šimečkov život. Život, ktorý je v mnohom mikrohistóriou generácie progresívnych a ľavicových intelektuálov v povojnovom Československu. Ako sa Šimečka stáva komunistom a ako sa postupne so stranou vnútorne a neskôr aj oficiálne rozchádza? V čom spočíva Šimečkova kritika normalizácie? Ako prežíva mesiace vo väzení a ako zasahuje normalizácia jeho verejný ale zároveň tiež osobný život? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spisovateľom, publicistom a riaditeľom Geotheho inštitútu, Michalom Hvoreckým, ktorý je tiež spoluautorom čerstvo publikovanej knihy Súdruh disident: pravdivý komiks o Milanovi Šimečkovi (Nadácia Milana Šimečku) prvej komiksovej novely o živote Milana Šimečku. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
21 príbehov osobnej statočnosti – azda takto by sme mohli v úvode a v stručnosti zhrnúť obsah knihy Nenechali sa zlomiť, ktorá čoskoro zamieri do slovenských kníhkupectiev. Jej autorka Soňa Gyarfášová v nej sústreďuje príbehy politických väzňov prenasledovaných komunistickým režimom. Viacerí z nich však prežili perzekúcie i prvej nacistickej či ľudáckej totality. Galéria ľudí, ktorú tak kniha predstavuje, je aj prehliadkou smutných dejín 20. storočia na konkrétnych životných osudoch. A keďže sa blíži 17. november, keď si budeme pripomínať 35 rokov od pádu komunizmu, je to príležitosť prejaviť práve týmto ľuďom vďačnosť i tým, že si pripomenieme ich príbehy. V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s autorkou knihy Soňou Gyarfášovou. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny . – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Dejiny československej vlády v exile počas druhej svetovej vojny sú téma, ktorá sa objavuje vo verejnom diskurze skôr sporadicky, pričom neraz ide len o strohé informácie – v skratke to, čo sa väčšine z nás vybaví ako prvé, je pár určujúcich postáv: prezident Edvard Beneš či Ján Masaryk – vieme o ich angažovaní v rokovaniach s veľmocami – v prípade Beneša, samozrejme, s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu. Ich dennodenný program a pôsobenie v Londýne však zostáva viac-menej obskúrne. Aké boli okolnosti vzniku exilovej československej vlády v Londýne? Ako exilová vláda fungovala? Aká bola jej agenda a jej vzťahy s ostatnými exilovými vládami? Akú úlohu zohral Edvard Beneš či Ján Masaryk? A napokon aké lekcie pre súčasnosť nám poskytujú dejiny exilu? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Pavol Jakubcom, historikom diplomacie a medzinárodných vzťahov. Dr. Jakubec je absolventom dejín na univerzitách v Prahe a Osle, momentálne pôsobí na univerzite v Göteborgu. Je tiež členom New Diplomatic History Network, interdisciplinárneho tímu zameraného na komplexné porozumenie diplomatickým aktérom a praktikám v dejinách. Pavol Jakubec je autorom štúdií vo viacerých jazykoch. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Kráľ Madagaskaru – aj takto sa o Móricovi Beňovskom zvyčajne vyjadrujeme. Azda je to i prvé slovné spojenie, ktoré nám pri tomto uhorskom dobrodruhovi vystane na mysli. A s ním aj otázka - ako sa na tento africký ostrov vlastne dostal? Móric Beňovský sa na čele kolonizačnej misie objavil na Madagaskare pred 250 rokmi, aby tu presadzoval predovšetkým záujmy francúzskeho kráľovského dvora. Počas svojho niekoľkoročného pôsobenia si však získal dôveru miestnych obyvateľov, a to až do tej miery, že vraj bol na slávnostnom kabare, teda stretnutí zástupcov jednotlivých etník, vyhlásený za „kráľa kráľov“. Sú však tieto tvrdenia z Beňovského memoárov pravdivé alebo sú skôr fikciou, ktorú rád o sebe šíril? A akým miestom bol vlastne Madagaskar na konci 18. storočia? S čím všetkým sa Móric Beňovský v tomto odľahlom kúte sveta stretol? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Slovensko má vo svojich starších dejinách len málo osobností, ktoré by poznala široká európska verejnosť alebo sa celosvetovo preslávili. Vďaka cestopisno-memoárovému dielu sa to podarilo azda iba grófovi Móricovi Beňovskému, rodákovi z mestečka Vrbového. Jeho dobrodružný život a cesty po svete priam vyrážajú dych. Koncom 18. storočia navštívil štyri kontinenty, na saniach prechádzal cez sibírsku tajgu a plavil sa po Tichom, Indickom i Atlantickom oceáne, učil sa jesť paličkami v Japonsku, v prístave Macao na pobreží Číny vysvetľoval, kde je Uhorsko i jeho rodné Vrbové a hľadal priateľov medzi domorodcami na Madagaskare. Život Mórica Beňovského a jeho spomienky, ktoré zaznamenal pre svojich súčasníkov i pre nás, nám tak ponúkajú nevšedný obraz sveta, v ktorom ešte nešlo prekonávať veľké vzdialenosti lietadlom za pár hodín, kde informácie o ďalekých krajoch mali cenu zlata, a kde cestovanie bolo neraz zápasom o prežitie. Poďte s nami práve na takúto cestu. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. „Do polorozpadnutej Bratislavy, kde sa postupne podarilo horlivým staviteľom šťastných zajtrajškov zdemolovať takmer celé historické jadro, prišiel zahraničný turista. S veľkým záujmom si prezrel niekdajšie korunovačné mesto kráľovnej Márie Terézie a uznanlivo poznamenal: Aké to tu muselo byť všetko krásne pred zemetrasením!“ Toto nie je sci-fi – ale sarkastická kritika stavu životného prostredia v Bratislave na konci 80. rokov minulého storočia. Zhruba v tomto čase pred 37 rokmi, teda v októbri 1987, koluje po Bratislave 64-stranová brožúrka, ktorá sa stane jedným zo zdrojov odporu proti praktikám komunistického režimu. Hoci je Bratislava Nahlas dnes známa najmä ako ekologická iniciatíva - autori kritizujú mnohé neduhy od čistoty ovzdušia až po osudy marginalizovaných skupín. Tento podcast nebude len o Bratislave či Bratislave Nahlas. Do akého kontextu prichádza, v akom kontexte vzniká Bratislava Nahlas? Kto sú autori tohto textu? A aký je ich reálny dosah? Ako reaguje režim? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliou Čížovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dr. Čížová pred pár mesiacmi úspešne obhájila doktorát na tému: Ochrancovia prírody: environmentálne hnutie na Slovensku v období socializmu a presne na túto tému sa zameriava aj jej dlhodobý výskum. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny. See omnystudio.com/listener for privacy information.…
플레이어 FM에 오신것을 환영합니다!
플레이어 FM은 웹에서 고품질 팟캐스트를 검색하여 지금 바로 즐길 수 있도록 합니다. 최고의 팟캐스트 앱이며 Android, iPhone 및 웹에서도 작동합니다. 장치 간 구독 동기화를 위해 가입하세요.