CVTI SR에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 CVTI SR 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Finally, we find out who is unbeatable, unhateable, and unbreakable in the final five episodes of Battle Camp Season One. Host Chris Burns is joined by the multi-talented comedian Dana Moon to relive the cockroach mac & cheese, Trey’s drag debut, and the final wheel spin. The Season One Winner joins Chris to debrief on strategy and dish on game play. Leave us a voice message at www.speakpipe.com/WeHaveTheReceipts Text us at (929) 487-3621 DM Chris @FatCarrieBradshaw on Instagram Follow We Have The Receipts wherever you listen, so you never miss an episode. Listen to more from Netflix Podcasts.…
CVTI SR에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 CVTI SR 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.
CVTI SR에서 제공하는 콘텐츠입니다. 에피소드, 그래픽, 팟캐스트 설명을 포함한 모든 팟캐스트 콘텐츠는 CVTI SR 또는 해당 팟캐스트 플랫폼 파트너가 직접 업로드하고 제공합니다. 누군가가 귀하의 허락 없이 귀하의 저작물을 사용하고 있다고 생각되는 경우 여기에 설명된 절차를 따르실 수 있습니다 https://ko.player.fm/legal.
Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.
V epizóde s Igorom Mozolákom sa dozviete: ako si získať dôveru v učiteľskom kolektíve, ako nadchnúť a pozitívne motivovať študentov, prečo je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praxou a ako môže zo zaprášeného priestoru vzniknúť študentská "Bádateľňa". Igor Mozolák pôsobí ako zástupca riaditeľa Duálnej akadémie a zároveň študentom sprostredkoval súťaž FIRST Global. Viac o špičkovej robotickej súťaži tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/podcast-first-global-sutaz-ktora-spaja-studentov-z-celeho-sveta/…
V tejto epizóde sa dozviete: všetko o súťaži FIRST Global, ktorej sa darí spájať študentov z rôznych krajín sveta. Hosťom v podcaste je predseda OZ FIRST Global Slovakia Adam Kukla a Martin Hronský, ktorý je študent a dobrovoľník vo FIRST Global Slovakia. Nie je to len súťaž, je to medzinárodná disciplína, v ktorej sa mladá učia spolupráci, komunikácii, prezentácii a konštruktívnym procesom. Vedeli ste, že do tejto súťaže sa aktívne zapájajú aj dievčatá? Nízke sebavedomie žien a dievčat vo vede a technike nestojí na výsledkoch, ale na predsudkoch. Pokiaľ deti zoznamujeme s vedou a technológiami zodpovedne, u dievčat je možné, že ich záujem o tieto odvetvia enormne vzrastie! O ženách vo svete vedy diskutujeme tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zvolen/?utm_source=vnd&utm_poradie=EJ1&utm_campaign=vnoreneevent&utm_content=zvedave-debaty…
V podcaste spoznáte profesora Ivana Cimráka, ktorý otvorene priznáva, že nie je vedec, ktorý by bol v práci 14 hodín denne. Nastavil si vo vede aj v živote balans, ale vnútorného kritika počuje stále. Ivan Cimrák pracuje s modernými technológiami tak, aby dokázali v medicíne pomôcť pri včasnej detekcii rakoviny.…
RNDr. Radka Gorejová, PhD., je expertka na biomateriály. So svojím vedeckým tímom dokážu vytvoriť špeciálne zinkové peny, ktoré môžu pacienta s poranenou kosťou ušetriť od druhej operácie. V roku 2024 získala prestížne ocenenie Cena za vedu a techniku 2024 a o jej práci a osobnosti sme písali už ajtu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/materialy/radka-gorejova-vyvoj-biomaterialov-na-medicinske-vyuzitie-je-behom-na-dlhu-trat/ V podcaste hovorí o kľúčových momentoch svojho života, kedy zistila, že fyzikálna chémia je jej cesta. Zároveň otvorene priznáva, že síce svoju vedu miluje, potrebuje aj svoj čas mimo vedy. Snaží sa zaujímať o svet okolo seba, spríjemňuje si bežný život trebárs aj rúžom a pripomína, že aj vedci sú len ľudia. Čím pestrejšie záujmy vedec má, tým jednoduchšie môže vo vede fungovať. Práca vedca si v súčasnosti vyžaduje jeho odolnosť, vytrvalosť, schopnosť správneho organizovania alebo šikovného rátania financií pre svoj projekt. Radka Gorejová pôsobí v rodných Košiciach a verí, že v tomto meste sa oplatí žiť a tvoriť vedu. Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah.Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.…
Hosť: PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD., riaditeľ Inklucentra, psychológ, terapeut a špeciálny pedagóg Viktor Križo pracuje s deťmi, ktoré chcú ubližovať sebe alebo druhým. Presúvať tieto deti zo školy na školu s nálepkou „problematické“ je žiaľ skratka, ktorá nám dlhodobo nepomáha. Úlohou profesionálneho pedagóga a terapeutaje pátrať, čo sa ukrýva pod nepriateľskými prejavmi a zisťovať skutočné príčiny problému. Výskumy ale aj prax ukazujú, že tieto deti potrebujú omnoho viac špecifickej pozornosti a láskavé zaobchádzanie. Ide o akýsi druh „náročnej lásky“, ktorá nás ale môže veľa naučiť. Zlo je totiž banálne. Nevzniká v hlavách „tých zlých“. V bezmocnosti si ním občas pomáhame všetci. Hovorí sa tomu „násilná komunikácia“, keď žalostne chceme naplniť naše potreby, ale nevieme ako. To sú mikro-momenty, kedy si vyberáme medzi manipulatívnou a slobodnou komunikáciou. Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Veda na dosah. Podcast Veda na dosah vzniká preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda ja plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť vedkyne, alebo vedcov, výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.…
V podcaste sa dozviete všetko, čo by ste mali vedieť o inteligentnej elektrine. Hosť Mgr. Michal Géci, MBA, je vrchným riaditeľom úseku ICT v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, a.s. (SEPS). Vysvetľuje celý proces prenosu elektriny. Zároveň objasňuje inteligentnú novinku: Smart Grids.
Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých liečivých rastlín. Ich pestovanie má v Európe silnú konkurenciu, ale mnoho firiem sa pre vysokú kvalitu obracia práve na slovenských pestovateľov. Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka sekundárnym metabolitom a tieto zložky sa využívajú pri prevencii chorôb a škodcov. Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen na výrobu čajov či liekov, ale aj na výrobu biopesticídov. Tieto rastliny sú zároveň medonosné, preto sú významné pri včelárstve. V podcaste na portáli VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akú kvalitu majú najrozšírenejšie a bežne dostupné liečivé rastliny, ako prebieha ich šľachtenie, ako sa analyzujú liečivé látky v rastlinách alebo aj to, čo zahŕňa práca vedca v tejto oblasti. Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa ekológii vo vzťahu k ekofyziológii rastlín. Aktuálne pracuje na monografii o borievke a názvom Borievka obyčajná – možnosti pestovania na produkciu plodov , píše články pre viaceré zahraničné odborné časopisy a spolupracuje s organizáciou European Cooperation in Science and Technology na medzinárodnom projekte Nonchemical weeding of medicinal and aromatic plants. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR , cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.…
Málokto tuší, z akých toxických látok sa vyrábajú krásne voňajúce parfumy, ktoré na seba dennodenne striekame. Ich výroba zahŕňa nečisté procesy, ktoré sa odrážajú aj na zdraví našej planéty. Na výrobu len 50 mililitrov parfumu (bez nádoby) sa vyprodukuje okolo 100 kilogramov oxidu uhličitého. Adam Kovalčík, študent Gymnázia Nové Zámky, sa rozhodol tejto problematike venovať a začal vyrábať parfumy z kukurice bez zvyškového odpadu. Okrem toho, že krásne voňajú, sú netoxické pre ľudí a ich výroba je ekologická. Tvrdí, že ak by sa v priemyselnom prostredí používal namiesto petrochemického toxického butylu salicylát s rovnako voňavým zeleným butylfuroátom, viedlo by to k zníženiu emisií oxidu uhličitého až o 2 400 percent. Svoje parfumy vyrába z kukuričného odpadu, pričom sa mu podarilo syntetizovať už 24 nových vonných látok. Adam obsadil 2. miesto za tento projekt s názvom Dizajn a syntéza nových hemisyntetických parfumérskych zlúčenín založených na furánovej štruktúre z poľnohospodárskeho odpadu na európskej súťaži EUCYS 2024, kam postúpil ako víťaz Festivalu vedy a techniky AMAVET 2023. V podcaste VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akým procesom sa mladému vedcovi podarilo vyvinúť spomínané parfumy, prečo výroba esenciálnych olejov nie je dobrá pre životné prostredie, aký najväčší problém musel pri vývoji prekonať, čo ho delí od priemyselnej výroby alebo aké plány má do budúcnosti. Adam Kovaľčík je študent Gymnázia Nové Zámky. Pod záštitou občianskeho združenia AMAVET sa zúčastnil na viacerých vedeckých súťažiach. Okrem práce na ekologických parfumoch sa venuje aj ďalším projektom, ako napríklad vývoju antivirotík z kukurice pomocou zelenej chémie. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR , cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.…
V tomto diele podcastu Veda na dosah sme sa rozprávali so stredoškolákom Michalom Lajčiakom, ktorý už ako 18-ročný vyhral pod záštitou AMAVET-u prestížnu celosvetovú súťaž Regeneron ISEF 2024 v Los Angeles. Prvé miesto získal za projekt Návrh systémov na riadenie robotického roja. Sám si v ňom v podstate vytvoril vlastnú inteligentnú fabriku. „Keď si vyberám projekt, čítam si nejaké vedecké články alebo len tak bádam po internete, do čoho by som sa pustil, hľadám nejaké problémy,“ prezradil Michal v rozhovore. Súčasné výrobné haly sú v dnešnej dobe veľmi statické, a preto sa Michal v projekte zameral na budúcnosť výroby, ktorá spočíva v schopnosti robotov v reálnom čase prekonfigurovať produkčné linky na výrobu hocijakého produktu. Myslí si, že mladí ľudia by sa o vedu zaujímali viac, keby im niekto ukázal, že to má zmysel. Viac podrobností o Michalovom projekte, o jeho ceste k robotike, najťažšej technickej prekážke v projekte, plánoch do budúcna, ale i o recepte na úspešnosť či riešenie problémov sa dozviete v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH. Michal Lajčiak študuje na strednej priemyslovke v Dubnici nad Váhom. Začal programovať ako desaťročný, v súčasnosti pracuje na viacerých projektoch vrátane startupu. Je pre neho typické, že za svojím cieľom ide priamočiaro cez všetky prekážky. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR , cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.…
Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby zatiaľ nie sú presne známe, preto majú vedci v tejto oblasti ešte veľa práce. Novou posilou vo výskume je aj mladá študentka strednej školy Izabela Mária Hašková, ktorá skúmala účinky fyzického cvičenia na pacientov s Parkinsonovou chorobou. Ako osemnásťročná v lete tohto roka dokonca vyhrala druhé miesto v medzinárodnej súťaži Olympiáda géniov v americkom Rochestri so svojím výskumným projektom Testovanie nástrojov na štúdium molekulárnych signálov prispievajúcich k celotelovej odpovedi na cvičenie pacientov s Parkinsonovou chorobou. V podcaste Veda na dosah sa dozviete, akú cestu musela Izabela prejsť, kým dosiahla úspech na medzinárodnej súťaži, čo sa jej podarilo vyskúmať, prečo ju veda baví, ale napríklad aj to, ako súvisí výskyt Parkinsonovej choroby s degradáciou životného prostredia. Izabela Mária Hašková je študentkou Gymnázia Šrobárova v Košiciach. Má za sebou už viacero vedeckých súťaží, na ktorých sa zúčastnila pod záštitou občianskeho združenia AMAVET. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR , cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.…
Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne typy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely medzi bielym a hnedým tukovým tkanivom? Prečo sú výživa a zdravý životný štýl také dôležité? Čo je to energetický metabolizmus a metabolická flexibilita? Dokáže sa naše telo adaptovať na zmeny v dostupnosti živín? Akým metabolickým ochoreniam súčasná populácia čelí? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Luciou Balážovou, PhD. Mgr. Lucia Balážová, PhD., pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala fyziológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje energetickému metabolizmu a metabolickým ochoreniam. Ako postdoktorandka pôsobila šesť rokov vo Švajčiarskom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Podieľala sa na identifikácii viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú metabolickú aktivitu tukového tkaniva. Skúma, ako fungujú metabolické procesy v tele a aké zmeny vznikajú vplyvom civilizačných ochorení, ako je obezita a cukrovka.…
Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá sa, nekonečný. Samotné využívanie dát, ich zber, analýza a implementácia do automatizačných systémov v priemysle nám pomáhajú optimalizovať výrobu, znižovať náklady a zvyšovať efektivitu. Využitie pokročilých automatizačných technológií môže výrazne optimalizovať výrobu. Ako prebieha automatizácia výrobných procesov? Aké úspešné príklady máme z rôznych priemyselných odvetví? Čo sú to dáta? Ako vyzerá zber a analýza dát? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Radoslavom Paulenom, PhD. Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa zameriava na využívanie dát pre modelovanie a optimalizáciu v procesnom priemysle. Pôsobil na viacerých zahraničných inštitúciách, ako je Imperial College London, Institut National Polytechnique de Lorraine vo francúzskom Nancy či Technische Universität Dortmund. Pracoval a pracuje na viacerých vedeckých projektoch podporovaných Európskou úniou.…
Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív. Epigenetické zmeny prispievajú aj k vzniku a progresii rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, a tiež metabolických chorôb, ako je diabetes a obezita. Aj životné prostredie, strava, toxíny a stres môžu zanechať epigenetické stopy na našich génoch. Môžu mať tieto zmeny dlhodobé dôsledky? Môžu byť epigenetické zmeny dedičné? Aký potenciál majú epigenetické terapie v liečbe rôznych chorôb? Ako môže epigenetika prispieť k rozvoju personalizovanej medicíny, pri ktorej sa liečba prispôsobuje individuálnemu epigenetickému profilu pacienta? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD. Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách ( http://www.genetikanakolesach.sk ), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.…
Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom. Mgr. Matej Štepita vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu. Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jeho snom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.…
Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a externých faktorov do hry vstupujú kompetencie, v ktorých sa môžeme trénovať, a tak sa stávať šťastnejšími. Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími či vytváranie domova. Potvrdilo sa, že šťastie efektívne zvyšujú dobré skutky, vďačnosť, odpúšťanie či priateľskosť. O ďalších spôsoboch, ako násobiť šťastie, a o pohľadoch naň sa porozprávame s Mgr. Nikolou Kallovou, PhD., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Mgr. Nikola Kallová, PhD., je postdoktorandská výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom jej výskumu je prehĺbiť interdisciplinárnu diskusiu o šťastí a kvalite života, najmä o filozoficko pedagogických témach šťastia vo vzťahu k vzdelávaniu a o sociálno-psychologických témach vzťahovej kvality. Po vysokoškolskom štúdiu filozofie pokračovala v doktorandskom štúdiu s interdisciplinárnym zameraním na pedagogiku a filozofiu výchovy. V súčasnosti sa venuje kvalitatívnemu empirickému výskumu romantických vzťahov s dôrazom na vzťahmi navodené učenie. Počas svojho akademického pôsobenia absolvovala dva trojmesačné pobyty na katedre filozofie v New Havene v Connecticute (USA) a na katedre pedagogickej psychológie v Pretórii v Južnej Afrike. Je výkonnou redaktorkou transdisciplinárneho vedeckého časopisu Human Affairs .…
Slovensko patrí medzi krajiny s miernou až strednou úrovňou seizmickej aktivity podobne ako viaceré štáty v Európe, ktoré sa nachádzajú na Eurázijskej litosférickej platni. To znamená, že na Slovensku môžu vzniknúť zemetrasenia, ktoré sa prejavia makroseizmickými účinkami na veľkej časti alebo dokonca na celom území Slovenska. Ich výskyt je menej častý ako v krajinách, na území ktorých sa stretávajú litosférické platne. Od roku 1034 je dokumentovaných 804 zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami na území Slovenska. V skutočnosti ich bolo podstatne viac. Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti vzniknú zemetrasenia takej veľkosti ako v minulosti, teda s magnitúdom približne 6. Nemôžeme však vylúčiť ani väčšie. Najväčšou úlohou seizmológov je čo najlepšie odhadnúť seizmický pohyb počas budúcich zemetrasení na dôležitých lokalitách. O zemetraseniach v súčasnosti, ale aj v minulosti sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s prof. RNDr. Petrom Moczom, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a z Ústavu vied o Zemi SAV. Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc ., je profesor fyziky na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK), garant spoločného študijného programu UK a Universität Wien Physics of the Earth, garant doktorandského študijného programu teoretická a matematická fyzika na FMFI UK. Jeho vedeckým zameraním je vývoj metód numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach vnútra Zeme a aplikácia týchto metód na výskum anomálneho seizmického pohybu, ktorý je zodpovedný za najväčšie škody počas zemetrasení. Je prvým autorom monografie The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures ( Modelovanie pohybov pri zemetrasení metódou konečných diferencií: Vlny a trhliny ), vydanej v Cambridge University Press. V súčasnosti je členom Predsedníctva APVV, bol predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a prorektorom UK v Bratislave pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium.…
Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moderná medicína nám ponúka nové spôsoby liečby. Jednou z nich je génová terapia, ktorá nám dáva nádej aj pri závažných a doteraz neliečiteľných diagnózach. Jej účinnosť však musí byť preukázaná na úrovni EBM (Evidence-Based Medicine, medicíne založenej na dôkazoch). Kam až siaha jej potenciál? Prečo by sa mali robiť genetické vyšetrenia a aké benefity prinášajú? Ako prebieha čítanie genómu a čo z neho vieme zistiť? Aké liečebné postupy nás čakajú v budúcnosti? Ako vyzerá individualizácia v medicíne? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH. Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na patofyziológiu extracelulárnej DNA, chronobiológiu testosterónu a metabolické dôsledky kolových nápojov. Absolvoval stáže a výskumné pobyty v Nemecku a USA. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom. Je členom vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR, Lekárskej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV. Publikuje odborné články a popularizuje vedu. Získal ocenenia ako Izakovičovu medailu Slovenskej spoločnosti pre lekársku genetiku, Guothovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti, ale aj Ig Nobelovu cenu a mnohé ďalšie. Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023 sa uskutoční v období od 6. do 12. novembra 2023. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Centrum vedecko-technických informácií SR . Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON . Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech , RTVS , BKIS , VEDANADOSAH.sk , časopis Quark , a Zážitkové centrum vedy Aurelium .…
Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon. Dozviete sa aj o automatizácii ďalekohľadov v observatóriách a o jeho cestovaní naprieč svetom, aby mohol zhotoviť úžasné zábery vesmíru. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je možné, že po vás pomenujú planétku. Zdeněk Bardon je astrofotograf a amatérsky astronóm. Podieľal sa na modernizácii mnohých profesionálnych astronomických observatórií po celom svete. Je držiteľom prestížnych ocenení, čestným členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), foto-ambasádorom Európskeho južného observatória (ESO), členom astronomických organizácií (ČAS, SZA, EAS) a zakladateľom českej fotografickej súťaže (ČAM). Bola po ňom pomenovaná planétka a je autorom viacerých kníh o astronómii.…
Na jeseň sa bude konať najväčšie odborné fórum o transfere technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciách a spolupráci akademického a podnikateľského sektora – konferencia COINTT. Zastrešujúcou témou tohtoročného dvojdňového podujatia bude Biele miesta v inováciách a transfere technológií . Pre koho je konferencia COINTT určená? Aké budú témy jednotlivých programových vstupov? Čo zaujímavé sa na nej dozvieme? Aj tomu bude venovaný náš rozhovor s Ing. Lenkou Bednárovou, PhD., z Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR, ktorá je vedúcou organizačného tímu konferencie COINTT. Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širokej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady LES ČRS (Licensing Executives Society Česká republika a Slovensko, združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie) a členkou ASTP (Association of European Science a Technology Transfer Professionals, združenia odborníkov na prenos poznatkov).…
V slovenských vedeckovýskumných inštitúciách vedci pracujú na zaujímavých a užitočných projektoch. Raz za čas prenikne na verejnosť správa o novom vynáleze, ktorý vytvorili, a o tom, ako by mohol zlepšiť naše životy. Ako s nimi majú samotní vedci a vedeckovýskumné inštitúcie ďalej pracovať, aby nápady neostávali len na papieri, ale našli využitie v praxi? Aj o tomto sa budeme rozprávať v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Jaroslavom Noskovičom, PhD., vedúcim oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva z Centra transferu technológií pri CVTI SR. RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií a od roku 2014 vedie oddelenie ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Zodpovedá za poskytovanie expertných podporných služieb v procese transferu vynálezov, technických riešení dizajnov a iného priemyselného vlastníctva z vedeckovýskumných inštitúcií do praxe. Je autorom viacerých odborných článkov. Na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vyučuje predmet ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode , je lektorom v študijnom programe Úradu priemyselného vlastníctva SR a pravidelne prednáša na vedeckých a odborných podujatiach.…
Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informácií o vodnom cykle a jeho vlastnostiach. Kam až siahajú zdroje našej podzemnej vody? Ktoré oblasti Slovenska sú najviac ohrozené suchom? Ako je na tom Slovensko v rámci vodných zdrojov a zásob? Ako môžeme chrániť tento cenný zdroj, ktorý nemusí byť večná samozrejmosť? Aký výskum prebieha v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Yvettou Velískovou, PhD. Ing. Yvetta Velísková, PhD., je riaditeľkou Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie (ÚH SAV, v. v. i.). Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje v ÚH SAV, v. v. i. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom transportu znečistenia a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology and Hydromechanics. Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023 . Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk .…
Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v snahe upriamiť pozornosť na vedu a jej prínos a prilákať nových nadšencov, ktorí by mohli byť pre vedu obohatením. V dnešnej dobe plnej neprehľadných a mätúcich informácií je podstatné poukazovať na zdroje nového poznania a fakty založené na výskume a logike – práve o to sa Európska noc výskumníkov snaží. Zapojené inštitúcie, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia, predvedú, v čom spočíva čaro vedy. Aký program nás čaká na Európskej noci výskumníkov? Ako prebiehajú prípravy a prečo je popularizácia vedy dôležitá? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Ľubomírom Bilským. Ing. Ľubomír Bilský je výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá od roku 2007 organizuje Európsku noc výskumníkov na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s podporou a propagáciou vedy, techniky, inovácií a vzdelávania. Z pozície riaditeľa sekcie podpory vedy v Centre vedecko-technických informácií SR koordinoval implementáciu národných a medzinárodných projektov zameraných na podporu a popularizáciu výskumu, vývoja, inovácií a transferu technológií, ako aj na prepájanie akademického a priemyselného sektora. Na CVTI SR zastrešoval budovanie podporných štruktúr SR na zvýšenie účasti slovenských subjektov v rámcových programoch Európskej únie. Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023 . Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk .…
Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch, alebo aj na sociálnych sieťach, sa môžeme stretnúť s rozmanitými podvodnými praktikami. Nakoľko ich vnímame? Vieme rozpoznať, že ide o podvod? Rôzne úrovne spotrebiteľskej a finančnej gramotnosti, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti ovplyvňujú zraniteľnosť ľudí zoči-voči podvodníkom. Vďaka spotrebiteľskej gramotnosti, čiže znalosti zákonov a obchodných praktík, sa dá vyhnúť nepríjemným situáciám, ktoré nás pripravia nielen o financie, ale aj o psychické zdravie. Nákupné správanie je ovplyvnené viacerými aspektmi, ako je psychický stav, rodinné zvyklosti, vzdelanie, životný štýl či ekonomická situácia, pričom každý spotrebiteľ nakupuje z 20 percent racionálne a z 80 percent intuitívne. Na aké podvody môžeme naraziť pri nakupovaní? Aký vplyv má digitálna doba a rastúca online spotreba na spotrebiteľskú gramotnosť? Sú zľavy v obchodoch skutočne zľavami? Ktoré skupiny sú náchylné uveriť klamstvám? Ako sa dá v spoločnosti zvýšiť spotrebiteľská gramotnosť? Aj o týchto témach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Máriou Dzurovou, PhD. Doc. Ing. Mária Dzurová, PhD., je odborníčka, konzultantka a lektorka v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučovala predmet týkajúci sa ochrany spotrebiteľa. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľka rôznych výskumných projektov zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako aj ochrany spotrebiteľa.…
Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa správajú imunitné bunky? Ako sa imunita prejavuje pri očkovaní? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Vladimírom Leksom, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa aj to, aké objavy v oblasti molekulárnej imunológie dnes otvárajú nové cesty k liečbe ochorení. Mgr. Vladimír Leksa, PhD., je molekulárny imunológ a biochemik. Vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát z imunológie získal na Viedenskej univerzite. Pätnásť rokov pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni, dnes je vedúci Laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na bunkové a molekulárne mechanizmy ochorení a obranných imunitných odpovedí. Zároveň sa intenzívne venuje popularizácii vedy a literatúre. Vydal niekoľko kníh.…
Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD. Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania , autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy .…
Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Pôsobí v spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a je externým pedagógom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA, APPV a KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. V Československu diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej), ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku. Je autorom usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy a viacerých štandardných diagnostických postupov.…
Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko. MUDr. Petra Milko je dermatologička a štúdium medicíny úspešne ukončila na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prax a skúsenosti z dermatovenerológie získala nielen doma, ale aj v zahraničí na špičkových klinikách, odborných školeniach a stážach. V rámci dermatologického sympózia v Salzburgu získala ocenenie Academic excellence. Pravidelne sa zúčastňuje na tuzemských i zahraničných kongresoch a seminároch so zameraním na všeobecnú a estetickú dermatológiu. Prostredníctvom sociálnych sietí a podcastov podporuje mladých ľudí v ich ceste za zdravotníckym vzdelaním v tejto oblasti a snaží sa šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.…
Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávanie mládeže, ale aj dopyt po umeleckých dielach, zamestnanosť či internetovú bezpečnosť. Čo ľudstvo motivuje vyvíjať takéto zariadenia? Na čo majú četboty prioritne slúžiť a ako ich udržíme bezpečnými? Je potrebné ich regulovať? O modeli ChatGPT, jeho pozitívach i rizikách a o ďalšom rozvoji umelej inteligencie sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Doc. RNDr. Martin Takáč, PhD., pôsobí ako docent na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje kognitívnu vedu a výskumne sa venuje kognitívnemu modelovaniu, umelým neurónovým sieťam a vývinovej umelej inteligencii. Je spoluautorom kognitívnej architektúry BabyX, ktorú vyvíja spoločnosť Soul Machines Ltd. Zaujíma sa o širší vplyv umelej inteligencie na spoločnosť a etické aspekty kognitívnych technológií. Je členom Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a je členom vedeckej rady AIslovakIA – Národnej platformy pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti pre kognitívnu vedu.…